Co všechno stojí za výrobou jednoho módního kousku?

Čo všetko stojí za výrobou jedného módneho kúsku?

Ako je možné, že je oblečenie také lacné? Zamýšľate sa tiež niekedy nad tým, čo všetko za výrobou jedného kusa stojí? Netýka sa to len módy, ale vlastne aj jedla, elektroniky a mnoho ďalších vecí. Ako značka oblečenia sme sa ale samozrejme rozhodli pozrieť sa na výrobu módneho kúsku, ktorému trvá zhruba 2 roky, kým sa od prvého semienka dostane k niekomu do skrine.

Čo zahŕňa výroba a uvedenie na trh?


  • doprava primárnej suroviny na spracovanie na priadzu
  • spracovanie priadze
  • doprava na farbenie a samotné farbenie
  • doprava na finálnu úpravu
  • finálna úprava na hotovú látku (zmäkčovanie, zrážanie, potlač...)
  • doprava do výroby (šitie)
  • doplnkový materiál a doprava každého dielu zvlášť (gombíky, ceduľky, potlače, cvoky, gumy) – treba podotknúť, že na každý materiál je iný dodávateľ
  • strihanie
  • šitie
  • prípadná ďalšia potlač
  • kontrola a balenie
  • doprava do skladu
  • doprava obalov
  • skladovanie
  • fotenie a prezentácia tovaru
  • marketing (tým nemyslíme len reklamu, ale všetko, čo produkt potrebuje na uvedenie na trh)
  • expedícia k zákazníkovi
  • prípadné reklamácie či výmeny tovaru

     

    To len v skratke. Pri fast fashion kúskoch ale nesmieme zabúdať ani na ďalšie položky:

    • Ohromná spotreba vody (na pestovanie, premenu na finálnu látku)
    • Tvorba veľkého množstva odpadu (chemikálie spojené s úpravou látok)
    • Emisie vynaložené na všadeprítomnú dopravu
    • Vysoké náklady na priestory, strojné vybavenie a ľudský faktor
    • Náklady spojené so znižovaním emisií celého procesu



      Stovky ľudských úkonov i najazdených kilometrov

      Celý proces obsahuje stovky transakcií, dodávateľov, kilometrov aj ľudských úkonov – s tým je spojená aj veľká chybovosť a vysoké náklady. Koľko môže jeden kúsok uraziť kilometrov, keď sa firmy nesnažia optimalizovať? Pozrite sa na tradičný výrobný reťazec.


      Pestovanie bavlny (napríklad v Bangladéši) → doprava do Rumunska na spracovanie na hotovú látku (7 500 km) → doprava do Talianska na finálnu úpravu látky a prípravu na predaj (1 600 km) → doprava do Turecka na šitie (2 700 km) → doprava hotového výrobku do Českej republiky (2 40 000 km) = 21 200 km, to je vzdialenosť, ktorú bežne prekonáva jeden textilný produkt.


      Pokiaľ sa budeme baviť napríklad o džínsoch, môžeme sa dostať na číslo ešte oveľa vyššie, a to najmä vďaka veľkému množstvu ďalších procesov, ktoré sú na výrobu džínsov potrebné.
      Už určite tušíte, že napríklad tričko za 200 Sk musí niekde na svoju cenu vybrať daň. Áno, na porušovanie ľudských práv, poškodzovanie životného prostredia, na podpore štátu pre udržanie nízkych cien surovín z tretích krajín, alebo extrémnej podpore svojho exportu.

      Ako to môže vyzerať, keď sa značka snaží?

      Pozrite sa napríklad na náš výrobný rádius:
      Pestovanie bavlny napríklad v Bangladéši (áno, to zostáva vďaka geografickým podmienkam často rovnaké) → doprava do ČR na spracovanie na hotovú látku (7 500 km) → v ČR finálna úprava látky a príprava na predaj (0 km) → doprava na šitie v ČR (200 km) → doprava hotového výrobku po ČR (2 8 000 km.
      To je vzdialenosť, ktorú bežne prekonáva jeden náš produkt, kedy sa okrem pestovania primárnej suroviny (čo u nás nie je možné), vykonáva celý výrobný reťazec so slovenskými dodávateľmi na slovenskom území. Pokiaľ navyše vezmeme do úvahy, že niektorí naši dodávatelia pestujú bavlnu v Portugalsku, Španielsku alebo Turecku, potom sa výrobný rádius môže znížiť až na cca 3 000 km.
      Pozn. to že sa niečo pestuje v Číne alebo Bangladéši nie je zlé, každá plodina vyžaduje rozdielnu klímu a je správne ju produktovať tam, kde sa jej darí najlepšie (samozrejme pokiaľ sú dodržiavané všetky štandardy – o to sa môže postarať napríklad certifikácia GOTS).

       

      Čo z toho vyplýva?

      Ak by všetci výrobcovia na svete:


      • rešpektovali ľudské práva,
      • vykonávali výrobu podľa ekologických štandardov,
      • nemali postavený úspech na ohromnej podpore niektorých štátov,
      • využívali kvalitné materiály s nízkou uhlíkovou stopou,
      • nevyužívali extrémne cenové rozdiely a neprevážali každý kus na niekoľko miest.

           

          Potom by napríklad jedno bavlnené tričko malo stáť minimálne 1 000 Kč.

           

          Čo by nám to prinieslo?

          • extrémne zníženie uhlíkovej stopy,
          • dlhotrvajúce produkty s úplne inou kvalitou,
          • prirodzenú zamestnanosť, ktorá by nebola tlačená na minimálnu úroveň, ktorú nie je možné dosiahnuť vďaka rozdielnym podmienkam,
          • efektivitu firiem pre inovácie, pretože by na každom produkte mohla vznikať prirodzená marža,
          • zníženie objemu produkcie pri rovnakom finančnom obrate (menej surovín, rovnako peňazí),
          • zníženie odpadov z textilného priemyslu, pretože by ľudia vďaka vyšším cenám kupovali menej a viac si rozmýšľali ako s tovarom naložia a tým pádom aj výrobcovia vyrábali menej.

          Kolotoč by se točil stále, lidé měli co nosit a firmy co vyrábět. Rozdíl je však v tom, že lidé by neměli věci zbytečné a firmy nemusely zbytečné věci vyrábět v ohromném množství, aby měly na jejich zaplacení.

          Čo s tým robíme my a čo môžete vy?

          My sa pýtame našich dodávateľov na ich výrobný reťazec a snažíme sa všetko optimalizovať.
          Vy sa môžete zaujímať o značky, ktoré to robia podobne, podporovať ich, ale v každom prípade nakupovať menej a kvalitnejšie. Keby sme to robili všetci, časom zmiznú tie preplnené koše s kúskami za 79 Kč.
          Pozn. Všetky vyššie uvedené údaje sú orientačné a zjednodušené pre zovšeobecnenie tematiky.

           

          With respect to you and nature!

          Späť na blog